Zanechať v škole kúsok seba

Od marca do augusta 2020 prešlo Gymnázium Partizánske veľkou rekonštrukciou. V rámci projektu zníženia energetickej náročnosti budovy sa kompletne vymenili okná na škole i telocvični, zateplila sa strecha a obvodový plášť budovy i telocvične a do všetkých učební sa namontovali rekuperačné jednotky. K nim bolo treba natiahnuť nové elektrické vedenie, čo znamenalo absolvovať aj búracie a potom dokončovacie práce a maľovanie. A práve tu sa začína príbeh troch maturantov ročníka 2020 - Elišky Štetiarovej, Lenky Noskovej a Erika Lichého.

Lenka Nosková (bývalá trieda IV.B)

"Namaľuj nám niečo do fyziky." Presne touto vetou sa začala naša 2-mesačná cesta.

Dodnes neviem, ako na danú tému prišla reč a ako sa to dostalo až do rozmerov, aké to má dnes. Pán profesor Znášik bol ten prvý, ktorý vo mne skrsol nápad skrášliť steny gymnázia. Netrvalo dlho, kým som prišla s návrhom a bolo rozhodnuté. Vtedy to však mali byť len portréty známych vedcov na chodbe pred učebňou fyziky. Avšak akonáhle sa začala celková rekonštrukcia interiéru gymnázia, pochopila som, že ešte dlho potrvá, kým budem môcť prvotný plán zorganizovať. Práve vtedy sa mi ozval spolužiak a kamarát Erik, ktorý v mene nášho triedneho profesora pána Vladimíra Marka oslovoval žiakov, ktorí by boli ochotní pomôcť s rekonštrukciou tried. Samozrejme, moja okamžitá odpoveď bola áno a o dva dni sme už aj maľovali. Steny, stropy, sokle, či oškrabanie a následný nový náter zárubní a starých skriniek, lavíc a stoličiek. Dodnes nezabudnem, ako sme si spolu s profesormi pri hudbe potancovali, pospievali a hlavne, že sme ako rukou profesionála skrášlili triedy. (netreba byť skromný, predsa len to nebola ľahká robota :D)

© Lenka Nosková, 2020

O dva týždne som už stála na chodbe pred učebňou fyziky. Keďže som kresbu, či maľbu nikdy neštudovala, nevyhla som sa roztraseným kolenám, no pre mňa to bola výzva, ktorú som naozaj chcela zvládnuť. Samozrejme, že Erik stále stál pri mne a nepomáhal len s maľovaním, ale hlavne s tým, nech sa nezbláznim z nervozity :) Všetky 4 portréty boli hotové v jeden deň a tešili sa nesmiernemu úspechu. Netrvalo dlho a naše ruky pracovali na stenách učebne biológie, laboratória biológie, v učebniach dejepisu, geografie a fyziky. 2 mesiace ubehli ako voda. Nečudujem sa, veď každý deň nás čakala výborná káva od pána profesora Michala Hullu, či obed, nonstop hrala hudba a vládla veselá pracovná atmosféra.

Samozrejme, že boli chvíle, keď som sa na všetko chcela vykašľať a ujsť, pretože nie vždy všetko vyzeralo tak, ako som si to predstavovala. Preto sa chcem poďakovať Erikovi, pretože
moje "výstupy" vyprovokované frustráciou, či únavou si so mnou odtrpel hlavne on. Zvládol to naozaj na výbornú a zostal so mnou až do konca. Ďakujem!

Dnes, keď sa pozerám na výsledok, cítim naozaj veľkú vďaku. Predsa len, bez ľudí, ktorí mi verili a pomáhali, by som dnes nemohla zažívať taký pocit hrdosti. Gymnázium mi umožnilo nielen spraviť si z jeho stien svoju prvú výstavu, ale hlavne po sebe niečo nechať a dúfam, že aj pomôcť s učením. Nehľadajte však za tým len učivo, ktoré sa preberá na hodinách v týchto triedach. Hlavným odkazom je, že aj vy môžete nezištne pomôcť, nech je to akýmkoľvek spôsobom.

Niekto by povedal, že som obetovala 2 mesiace prázdnin pre nič, avšak pre mňa to boli jedny
z najlepších prázdnin. Celá táto skúsenosť ma posunula ďalej a inšpirovala k ďalšej práci.
Už dnes sa veľmi teším, ako sa vrátim a dúfam, že aj doplním pár diel do svojej zbierky.

Erik Lichý (bývalá trieda IV.B)

Čo si robil cez prázdniny? Jednoduchá otázka so zložitou odpoveďou. Keď som ľuďom hovoril, že chodím na gympel pomáhať s prerábkami, tak sa na mňa len nechápavo pozerali. Začínalo to bežným rozhovorom s naším triednym p. Markom počas fotenia na tablo. Hovoril, že práve ide zo školy, lebo bol pomáhať s upratovaním po rekonštrukcii. Ja, hovoriac si, že nemám čo robiť, keďže to bolo pár dní po tom, ako sme sa dozvedeli o osude našej maturity, som mu povedal, že nech napíše, keď bude potrebovať pomoc. Za niekoľko dní sa mi ozval s tým, že keď chcem, môžem skúsiť zohnať niekoho so mnou a môžeme prísť maľovať.
Hneď som vedel o "šialencovi", ktorý by šiel do toho. Napísal som Lenke, ktorá s radosťou už aj bola nachystaná.

Človek by si povedal "skončila im škola, načo by sa do nej dobrovoľne vracali?" Čo začalo ako pokus o zabitie nudy, sa po prvom dni zmenilo na trávenie času s triednym. Počas prvých dní sa pri nás zastavil asi celý učiteľský zbor a my sme ich mali možnosť spoznať aj inak ako len učiteľov. Už sme neboli ich žiaci a mohli sa s nami baviť viac neprofesionálne. A hlavne: nás to bavilo. Bola to práca, do ktorej sme sa tešili, lebo obaja sme ľudia, ktorí po sebe radi zachovajú nejakú stopu, aj keď si ju nikto nevšimne. To sme však netušili, že stopa ktorú zanecháme, ešte len vznikne.

Keď sa prišiel pán profesor Znášik pripomenúť, že mu Lenka dávno sľúbila niečo namaľovať do fyziky, nečakali sme, čo z toho vznikne. Potom, čo sme dokončili fyzikov na chodbe, začali nám chodiť objednávky na podobné kreácie aj do iných učební. A my sme si povedali, že prečo nie?
Bolo to dobrodružstvo spojené s príjemným trávením času v našom prechodnom bydlisku. Mali sme možnosť dať niečo miestu, ktoré bolo našim druhým domovom počas 4 rokov. Mohli sme škole a profesorom vrátiť to, čo nám 4 roky dávali. Sám by som si toľko zásluh však nepripisoval. Veľkú väčšinu malieb realizovala a navrhla Lenka a ja som tam bol prevažne pre všetko, s čím bolo treba pomôcť.

Povedal by som, že je to úžasný pocit vidieť, ako sa to miesto mení a ešte lepší pocit je byť jeden z tvorcov tej zmeny.

Eliška Štetiarová (bývalá VIII.D)

Na gympel som chodila pomáhať, odkedy som sa dozvedela, že nebudú maturity. Oslovil ma Ferko (otec a riaditeľ v jednej osobe, pozn. red.), lebo videl, že doma aj tak nič nerobím a v škole by som mohla priložiť ruku k dielu.

Celkom ma to aj bavilo a aspoň som zistila, že nemám obe ruky ľavé. Najprv som pomáhala vypratávať nejaké učebne, olúpavala odutú stenu, zapucovávala diery v stenách. Najviac som pomáhala v telocvični, lebo v nej som za celých 8 rokov osemročného gymnázia asi strávila najviac času a profesori telesnej výchovy sú zároveň môjmu ♡ najbližší.

Vždy bola pri práci dobrá nálada a samozrejme o desiatej pauzička na kávu. Postupne sme začali maľovať telocvičňu a aj prechodovú miestnosť zo školy do telocvične. A vtedy dostal pán profesor Michal Hulla nápad, že by celkom bolo pekné niečo na steny namaľovať. Miestnosť bola veľmi prázdna a niečo jej chýbalo. Hneď som sa tejto myšlienky chytila a začala som hľadať obrázky, ktoré by sa tam hodili. Po konzultáciách s telocvikármi som začala maľovať.

Takto vznikli obrázky športovcov a nápis telocvičňa v prechodovej miestnosti. A potom ma ešte pani profesorka Popluhárová poprosila, aby som nakreslila aj logo gymnázia do miestnosti, kde sú pingpongové stoly. Spolu s ďalšou bývalou maturantkou Deniskou Dunárovou sme ho predkreslili a na druhý deň už bolo logo hotové.

Myslím si, že to bol super strávený čas a veľmi rada som pomohla skrášliť školu, v ktorej som vyrastala. A ak budú ešte podobné akcie, tak sa stále veľmi rada zúčastním.

A ako prácu Lenky, Elišky a Erika vnímali učitelia?

"Patrí im veľké poďakovanie", začína Stanislav Hulla a jedným dychom dodáva: "Privítal som ich aktivitu tráviť prázdninové chvíle v škole na zatraktívnení priestorov. Som presvedčený o tom, že tieto kresby na stenách nadchnú každého návštevníka školy."

Lenkin a Erikov triedny učiteľ Vladimír Marko: "Najviac sa mi páčila ich profesionalita a precíznosť s akou sa podujali skrášliť školu, aj keď už boli vlastne čerstvými absolventami a lavice gymnázia opustili. Určite tu po sebe nezištne zanechali trvalú spomienku."

Martin Znášik spomína na prvú "objednávku", ktorá neskôr spustila lavínu požiadaviek. "Lenka aj s ďalšími spolužiačkami ešte v roku 2019 graficky dotvorili novovznikajúcu oddychovú RELAX ZÓNU. Vtedy prišla tá v úvode spomínaná veta - namaľuj nám niečo do fyziky. Prešiel jeden celý rok a v marci 2020 sa zdalo, že koronavírus a rekonštrukcia školy nám skrášlenie prekazia. No viacero okolností zapasovalo do seba a čerství maturanti - absolventi sa vrátili do školy a spoločne oživili steny (a dvere) niektorých odborných učební a telocvične svojimi dielami. Poďakovanie však patrí nielen tejto trojici, ale všetkým ďalším žiakom, ktorí spolu so svojimi triednymi učiteľmi vymaľovali svoje triedy podľa svojich predstáv."