Maďarsko

Vďaka projektu Comenius žiaci Gymnázia navštívili už Turecko, Poľsko, Taliansko, Rumunsko aj Grécko. Dve pani profesorky - Zuzana Poluchová a Natália Peciarová, štyri študentky Paulína Husárová, Kristína Miškeje, Dominika Húdoková a Martina Gahérová tentokrát navštívili Maďarsko.

Cesta za spoznávaním južných susedov
Všetko sa to začalo v nedeľné ráno, 23.3.2014, na železničnej stanici  v Partizánskom. Pred nami bola deväťhodinová cesta vlakom. Okrem Paulínky, ktorej obaja rodičia pracujú na železnici, to bola pre nás, ostatné členky výpravy, nevšedná cesta. V pamäti sme mali nie príliš lákavé prostredie vlakových súprav z nedávnej minulosti. O to viac sme boli  prekvapené, keď sme sa pohodlne viezli v čistom, modernom a klimatizovanom dopravnom prostriedku, dokonca, čo sa dnes často nestáva, s milými a zhovorčivými sprievodcami.



Obavy z prestupov už v Topoľčanoch, neskôr v Nových Zámkoch, Budapešti a Nyiregyháze nám okrem dobrej nálady, koláčikov Dominikinej maminy a Paulínkinej starej mamy pomáhala  prekonávať „železničiarka“ Paulínka. Prinášala nám pravidelné informácie o meškaní našich prípojových vlakov, čo nám hralo do karát, pretože náš maximálny prestupový čas bol štyri minúty. Všetky sme však zvládli na jednotku. Nie je už pre nás žiaden problém zdolať s plnými kuframi niekoľko schodísk, beh cez tri či štyri nástupištia, orientovať sa v číselných označeniach vagónov, vykladať preťaženú batožinu na úložné priestory nad hlavami, či poskladať ju tak, aby sa ešte i iní cestujúci vmestili do vlaku.

Ako to chodí na internáte
Počas jedného týždňa si naše pani profesorky zaspomínali na svoje študentské časy v školskom internáte Spojenej školy Váy Ádama v malej dedinke Baktalórántháza, v ktorom boli všetci účastníci maďarského stretnutia ubytovaní. My, študentky, sme si zase začali zvykať na internátny život, ktorý nás čaká po skončení strednej školy. Ukázalo sa, že i táto alternatíva ubytovania mala niečo do seba. Nezažili sme síce život v maďarských rodinách, no vytvorili sme si svoju vlastnú medzinárodnú  rodinu, ktorá večer čo večer žila novými zážitkami, či už to boli športové zápolenia v telocvični, nekonečné chodbové rozhovory alebo nutelové párty v malej kuchynke.

Kostol, kostolík a ešte jeden kostolík
Prvý deň nášho pobytu sa začal prehliadkou krásne upravenej školy a jej areálu. Naša družobná škola je spojením gymnázia a maturitných i učebných odborov zameraných na poľnohospodárstvo a služby.



Pokračovali sme prehliadkou asi všetkých kostolíkov v okolí. Každý z nich bol niečím výnimočný. Jeden bol z nepálenej hliny, iný drevený, ďalší sa pýšil modrými interiérovými maľbami a krásny barokový kostol Máriapócs nám vyrazil dych.
Keďže okolie Baktalórántházi je zamerané na poľnohospodársvo, nemohli sme vynechať Lekvárium, výrobňu chutného slivkového lekváru a funkčný vodný mlyn Túrisvádi.



Počas návštevy múzea maďarskej histórie a kultúry, kde nás hlavne zaujala história rodu Báthory, sme si opäť uvedomili, ako je naša história spojená nielen s tou maďarskou, no i s históriou všetkých ostatných európskych krajín, ktoré sú zapojené do nášho projektu Comenius.


Najkrajšie v Maďarsku je Slovensko
V ďalšie dni sme spoznávali prírodné krásy severovýchodnej časti Maďarska. Malý vláčik ako z rozprávky nás priviezol na čarovné miesto uprostred prírodnej vodnej rezervácie Hortobagy, kde sme špeciálnymi ďalekohľadmi ale i voľným okom mohli pozorovať nespočetné množstvo vtáctva, ale i iných drobných živočíchov, či mohli sme sa kochať v rozmanitosti okolitej flóry.        



Keď sme vláčik vymenili za autobus, zrazu sme sa ocitli na maďarsko-slovenských hraniciach v jaskyni Baradla, čo je z druhej strany naša Domica. Výborná akustika, vážna hudba a hra svetiel v podzemí nás úplne očarila.



Značne vyčerpaní, sme svoje posledné zvyšky energie v ten večer venovali nákupu ingrediencií na najočakávanejší bod programu – varenie národných špecialít.

Ochutnávka kuchýň takmer z celého sveta
Naše pani profesorky mysleli opäť na všetko. Obliekli sme si rovnaké tričká a zásterky, na hruď sme si pripevnili vtipné anglické nápisy, ako napríklad: "Kto prvý príde, prvý je. Milujem romantické prechádzky do chladničky. Vyvážená strava je v oboch rukách držať koláčiky.“  A pýtate sa aké špecialitky sme varili my? Biela „vianočná“ kapustnica chutila Rumunom, bryndzové halušky so slaninkou chutili Čechom a na naše prekvapenie šúľance s makom, orechmi a strúhankou chutili každému. Samozrejme, že každú  krajinu reprezentovali národné jedlá a naozaj boli pestré, chutné, a preto bolo dobré, že sme si naše „plné bruchá“ rozhýbali v mestečku Tokaj. Bolo naozaj späté s vínom. Od sôch, obchodíkov až po rodinné domy, bolo všetko vyzdobené strapcami hrozna.

 

Deň plný zážitkov
Krásny týždeň sa končil a my sme vedeli, že je to posledná šanca všetko si naplno uži, a tak sme si na  neďalekej farme vyskúšali streľbu z luku pri cválaní na koňoch, práskali sme bičom, čo nie je také jednoduché, akoby sa mohlo zdať. Slniečko, brezový hájik, spoločnosť milých ľudí a super kamarátov tvorili krásny záver nášho pobytu.
Posledné popoludnie sme vyplnili návštevou zoologickej záhrady v Nyiregyháze.



Ďakujeme, Maďarsko!
Týždeň v Maďarsku ubehol ako voda. Naučila som sa viac ako som čakala. Nezáleží z akej krajiny pochádzaš, dôležité je, aby si bol dobre naladený. Dorozumieš sa rukami-nohami, ale po anglicky je to predsa len civilizovanejšie. A dnes, keď cestovanie po Európe je jednoduché a internet všade dostupný, kamarátstva nekončia po týždni. Nespoznala som síce skutočný život v maďarskej rodine, tak ako v iných krajinách moji spolužiaci, no maďarskí páni učitelia, Krisztián, Viki a Gyorgyi nám vytvorili príjemnú atmosféru a zabezpečili nezabudnuteľné zážitky. Ďakujem, že mi to bolo umožnené. Köszönöm szépen Maďarsko!