Exkurzia do koncentračného tábora Auschwitz

O exkurziu do koncentračného tábora Auschwitz pri Osvienčime majú naši študenti veľký záujem, a preto ju organizujeme takmer každoročne. Tento raz sa nám podarilo získať až decembrový termín, hoci sme si ju objednali už v septembri. Mohol za to záujem návštevníkov z celého sveta a nízky počet sprievodcov, ktorí ovládajú slovenčinu.

14. decembra sme teda vstali oveľa skôr ako obyčajne, aby sme boli včas na mieste exkurzie. Prehliadka oboch častí vyhladzovacieho tábora trvala 4 hodiny a chlad spolu so silným vetrom poriadne potrápili najmä tých, ktorí podcenili teplé oblečenie. Silné dojmy v nás vyvolali plynové komory, baraky, osobné predmety, vlasy, kufre, topánky...

So slúchadlami na ušiach sme sa presúvali z baraku do baraku a často sme ani nechceli veriť našim sprievodkyniam, že to, čo hovoria, sa naozaj stalo.

Tu sú názory niektorých študentov:

Alexandra: „Zásah do duše. Ťažko si predstaviť ten teror, ktorý ľudia prežívali v tých časoch.. Som si celkom istá, že by som sa tam už viac nevrátila, pretože tie pocity, ktoré som mala, boli nepríjemné. Ale určite toto miesto navštíviť treba!“

Natália:  „Vďaka Auschwitzu sme si uvedomili hrôzy páchané počas 2. svetovej vojny. Dúfam, že poznanie minulosti zabráni ľuďom organizovať rovnaké zverstvá v súčasnosti.“

Adam: „Pri podmienkach v akých žili, by som nevydržal ani týždeň. Otriaslo to mnou!

Lucia: „O Auschwitzi som vedela veľa, preto ma fakty, ktoré hovorila sprievodkyňa, neprekvapili. Ale vidieť autentické miesta sa naozaj oplatilo, pretože niekde som dokonca cítila strach, ktorý tam kedysi zažívali väzni...“

Miška: „Osobne som sa exkurzie bála, pretože som vedela, koľko ľudí prišlo o život na tomto mieste. A naozaj prežívala som hrozné pocity – hnev, smútok, ľútosť...No najviac mi prišlo ľúto, že museli zomierať aj malé nevinné deti, ktoré vôbec nemohli za to, čo sa dialo vo svete.“

Filip: „Na prvý pohľad majestátny komplex plný budov pôsobil chladne a bez známok života. Miesto, kde zomreli tisícky ľudí, ktorí dúfali, že sa im podarí dostať z hrôz, aké zažívali každý deň. Podmienky, v ktorých žili boli plné utrpenia...“

Adam: „Bola to veľmi poučná exkurzia, síce pri pomyslení na to všetko trošku morbídna, ale som veľmi rád, že som ju absolvoval. Pomohla mi lepšie pochopiť tie ohavnosti, ktoré sa tam páchali na ľuďoch.“

Patrícia: „V koncentračnom tábore bola pochmúrna atmosféra. Všetko bolo veľmi autentické – drsné počasie, vrany, ktoré lietali všade naokolo... Najhoršia bola miestnosť s vlasmi...Prišlo mi zle...Takisto vo mne vzbudila hrôzu priekopa, kde niektoré ženy museli odhodiť svoje deti! Napriek tomu odporúčam Auschwitz navštíviť!“

Aby sme sa domov nevrátili v zlom psychickom rozpoložení, mala naša exkurzia aj pokračovanie. Bola ňou prehliadka krásneho historického mesta Krakov. Využili sme predvianočný čas a okrem historickej časti mesta sme sa nechali očariť vianočnými trhmi. Poznali sme tie naše a boli sme aj na viedenských, ale tieto boli úplne iné. Domov sme sa vracali unavení, ale plní dojmov, ktoré sme spracovávali ešte niekoľko týždňov po exkurzii.