Výmenný pobyt plný nových skúseností

Naša cesta sa nezačala až nastúpením do autobusu smerujúceho do Prahy. Všetko sa odštartovalo už v septembri, keď študenti Gymnázia v Partizánskom dostali možnosť zapojiť sa do individuálneho programu Erasmus. Táto príležitosť nás veľmi zaujala, preto sme sa zúčastnili na prvom stretnutí s učiteľkou Evou Trojanovou, ktorá nám podala všetky dôležité informácie. Hoci z 2. a 3. ročníka mohli vycestovať iba traja žiaci, neodradilo nás to. Začali sme oslovovať rôzne školy v Prahe a pripravovať životopisy aj motivačné listy. V novembri nám odpovedalo Gymnázium Na Vítězné pláni, a tak sme boli o krok bližšie k tejto skúsenosti. Keď nás napokon naša škola vybrala, so súhlasom triednej učiteľky Dariny Fedorovej, len ťažko sme tomu verili. Nasledovalo vybavovanie zmlúv, oboznamovanie sa s podmienkami, hľadanie ubytovania aj organizácia cesty. Nebolo to jednoduché a trvalo to niekoľko mesiacov. Čas však rýchlo ubehol a zrazu nás vítala Praha. Po príchode do bytu sme sa vybrali spoznávať krásy hlavného mesta. Prvý deň v novej škole sme, samozrejme, cítili stres, no učitelia aj spolužiaci nás prijali veľmi milo. „Pekným“ privítaním bola písomka z matematiky hneď na prvej hodine. Aj toto prekvapenie sme však zvládli s úsmevom. Začiatok štúdia sme potom oslávili chutným obedom v školskej jedálni.

Počas pobytu sme si všimli viaceré podobnosti, ale aj rozdiely. Priestory našej dočasnej školy nám boli od prvej chvíle povedomé. Chodby aj triedy pôsobili veľmi podobne ako v našom gymnáziu, čo v nás okamžite vyvolalo pocit istoty. Podobné to bolo aj s učivom – niektoré témy sme už mali prebraté, iné nás ešte len čakali. Prekvapil nás však spôsob vyučovania, ktorý na nás pôsobil takmer vysokoškolsky. Učitelia vysvetľovali učivo a bolo na žiakoch, aby si zapisovali to, čo považovali za dôležité. Pre nás to bol nezvyk, keďže sme zvyknuté na diktovanie poznámok. Tento pedagogický prístup sa odrážal aj v postoji žiakov k učivu. Všimli sme si, že českých spolužiakov výklad zaujímal, nebáli sa prihlásiť, opýtať sa alebo učiteľa upozorniť na blížiacu sa písomku. Ďalším rozdielom bolo, že sa nemuseli prezúvať. My sme však na prezúvanie zvyknuté, a tak sme v tom pokračovali aj tam, aj z rešpektu k upratovačkám.

Po škole prišiel priestor aj na mimoškolské aktivity – prechádzky, návštevy pamiatok či reštaurácií. Najväčší dojem na nás urobili Vyšehrad, Katedrála svätého Víta a Karlov most. Z múzeí nás zaujali najmä Múzeum Alfonza Muchu, Múzeum Franza Kafku a Národné múzeum. Unikátnym zážitkom bola aj výstava Body Worlds v jednom z nákupných centier. Bolo pre nás bežné, že sme za deň nachodili aj 20 000 krokov. Hoci sme bývali unavené, stálo to za to. Počas pobytu sme spoznali viacero milých a zaujímavých ľudí, ktorí nám spríjemnili nejeden večer. Vďaka tejto príležitosti sme získali množstvo nových vedomostí aj nezabudnuteľných zážitkov, za čo sme veľmi vďačné. Poďakovanie patrí najmä učiteľke Eve Trojanovej, riaditeľovi školy a zástupkyni. Na tento výmenný pobyt budeme ešte dlho spomínať. Každému, kto nad podobnou skúsenosťou uvažuje, by sme odporučili, aby neváhal – môže to byť jedna z najkrajších skúseností, aké počas štúdia zažije.

Text a foto: Klára Beňová a Tereza Kmeťová