Rumunsko

Cesta po Rumunsku za 7. dníalebo Ako sme prišli o predsudky
Projekt Comenius  si už získal veľkú popularitu medzi študentmi a pedagógmi v celej Európe. Po pobytoch v Turecku, Taliansku, Poľsku a júnovej návšteve nášho mestaa školy čakala na účastníkov projektu  z Gymnázia v Partizánskom v poradí už piata krajina (z ôsmich). Rumunsko. Snáď každému tínedžerovi sa automaticky spojí s postavou Drakulu, tým starším sa vybavia v mysli rodinné rekreácie pri mori, autá zn. Dacia alebo neslávne predrevolučné časy. A to je tak všetko. V súčasnosti je táto krajina už dlhší čas pre nás veľkou neznámou.Cítili sme sa preto ako bádatelia či priekopníci niečoho nového.Netušili sme, ako na nás táto „zabudnutá“ krajina zapôsobí. Navyše začiatok cesty neveštil nič dobré. Na poslednú chvíľu totiž z vážnych zdravotných dôvodov zrušil účasť jeden zo žiakov, a preto našu delegáciu tvorila nakoniec iba trojica – p. prof. Z. Poluchová, I. Šútorová a žiak III. B triedy Adam Hudec. Ten mal pred sebou najťažšiu úlohu - predstaviť všetkým účastníkom projektu prezentáciu na tému Prírodné krásy našej krajiny, ktorú pripravoval so spomínaným spolužiakom  Jozefom Jursom . Ale poďme pekne po poriadku. Ponúkame vám úryvky z cestovného denníka (22. 9. – 28. 9. 2013).

1. deň: „Pozná niekto aerolinky Tarom?“  znie hlavná otázka dňa.
Tak touto rumunskou leteckou spoločnosťou sme absolvovali let Viedeň – Bukurešť a ešte hodinový vnútroštátny prelet do mesta Suceava. Ako inak, hneď po prílete do Bukurešti zažívame stres. Neveľké meškanie nám zamiešalo karty. Zostáva nám len 20  minút do zatvorenie gatu (smer Suceava) a my sme ešte stále boli na palube prvého lietadla! Vyriešili sme to svojsky. S ospravedlnením sme sa začali tlačiť uličkou v lietadle dopredu. (Plnili sme tak pokyn letušky, aby sa cestujúci do Suceavy snažili čo najrýchlejšie dostať k zodpovedajúcemu gatu.) Panika sa však stupňovala. Gate 56 nie a nie nájsť. Museli sme úplne vyjsť z letiskovej haly a presunúť sa do iného krídla letiska, určeného na miestne lety. Bežíme ako o dušu, stráviť noc na letisku z nás nechce veru nik. Akoby zázrakom sa pri nás objavuje Slovák, príjemným hlasom nás upokojuje, že určite nám lietadlo neodletí. Mal pravdu, hoci pracovníci kontroly už na nás čakali, neváhali si zgustnúť na našej prehliadke – topánky (šnurovacie!) dolu, svetre tiež, elektronika von z tašiek... A potom všetko naspäť. Minúty letia, ale Rumuni majú čas. O chvíľu sa už stretávame s Grékmi a Turkami z Comenia, s ktorými takmer úplne obsadíme malinké lietadlo s dvoma vrtuľami. Pripadáme si ako v súkromnom lietadle. Obávame sa vzdušných vírov, ale zbytočne. Let je mimoriadne pokojný. Šok nám spôsobil akurát chladný a doslova štipľavý vietor. (Veď sme predsa na juhu či nie?) O niečomenší šok zažívame počas presunu autami po nám dobre známych zalepenýchcestách domesta Botoșani neďaleko moldavsko-ukrajinských hraníc. Práve toto vyše 100-tisícové krajské mesto sa stane na týždeň naším druhým domovom.Adama si odvedie domov nový kamarát Alex, učitelia sa ubytujú v hoteli v centre mesta. Normálny hotel strednej kategórie v „nenormálnom“ mramorovom prevedení s krištáľovými lustrami.Jednoducho, stará dobrá  klasika. K pohodliu nám naozaj nič nechýba, i keď o oddychu budeme môcť iba snívať...
Ako nám Adam na druhý deň zreferoval, činžiak, kde bol ubytovaný, nepôsobil práve najlepšie, ale byt bol vynovený a moderne zariadený.

2. deň: V budove Teoretického lýcea Grigore Antipa v meste Botoșani
Hneď ráno sa všetci účastníci schádzame pred budovou lýcea, kde nás vítajú dievčatá v krojoch s tradičným chlebom v tvare okrúhlej vianočky (aj tak chutil) a soľou. Nasledujú príhovory večne usmiatej pani riaditeľky, predsedu krajského úradu, pracovníčky z odboru školstva a inšpektorky pre medzinárodné projekty. So zvedavosťou sa vyberáme na prehliadku školy. Budova pôsobí zvonka starším dojmom, ale vo vnútri je čistá, upravená, plná násteniek a rôznych vitrín.

lýceum

Žiaci sedia v jednomiestnych laviciach, každý má svoju učebnicu, s ktorou pracuje. Na rozdiel od nás nemajú v každej triede počítač či dataprojektor. To však žiakom nebráni dosahovať dobré študijné výsledky a škole pripravovať žiakov najmä na štúdium medicíny, práva a prírodných vied.A úroveň angličtiny? Spoločne ju hodnotíme ako veľmi dobrú. Veľkú úlohu zohráva motivácia žiakov - ich túžba cestovať, študovať v zahraničí, presadiť sa v zamestnaní a tiež možnosť zúčastniť sa podobných projektov, ako je ten náš. Všade vládne srdečná atmosféra.
Najdôležitejšiu časť – predstavenie už spomínanej prezentácie - zvláda Adam presvedčivo, za čo si vyslúžil nemalý potlesk.Na naše prekvapenie niektoré krajiny si priniesli hotové videofilmy už vopred nahovorené do angličtiny, takže ich žiaci nemuseli vynaložiť žiadne úsilie. Náš žiak si zvolil ťažší, ale podľa nás hodnotnejší spôsob. Zaujal tiež vlastnoručne urobenými fotografiami fauny i flóry.

Adam pri prezentácii

Popoludní nás privítajú v budove radnice predstavitelia krajského i mestského úradu, dostávame možnosť za okrúhlym stolom predstaviť svoju školu i mesto a do daru knihu o tradičných zvykoch v kraji Botoșani. Z diskusie zistíme, že Rumuni sa boria presne s rovnakými problémami ako my. Ale prekvapí nás informácia o iba 6-percentnej nezamestnanosti v kraji! (A tiež nízky vek a perfektná znalosť angličtiny mladého manažmentu mesta.)

Na radnici za okrúhlym stolom

Po prehliadke mesta zisťujeme, že aj tu sú shopping centrá s nám dobre známymi značkami, pizzerie, reštaurácie, v ktorých dostaneme napr. čerstvý hroznový mušt, a navyše aj obchody so suvenírmi. (Spomenieme si, ako sa u nás veľmi ťažko zháňajú suveníry mimo turistických centier.)Zaujímavosťou mesta sú obchody s odevnými výrobkami, pretože práve tento kraj je známy odevnými závodmi. Viete, že k slávnym rodákom z tohto mesta patrí napr. spisovateľ Mihai Eminescu?

Námestie

3. deň: Exkurzia po architektonických pamiatkach kraja Bucovina
Program nabitý pamätihodnosťami začína skoro ráno. Pohodlným klimatizovaným autobusom sa vezieme najskôr do mesta Suceava. Víta nás obrovské veľkonočné vajce, ktoré, ako neskôr zisťujeme, je celoročnou dekoráciou aj rumunských obchodov a asi aj domácností.

Prezrieme si pevnosť postavenú Štefanom Veľkým. Dojem nám kazia robotníci, pracujúci na rekonštrukcii budovy a tiež úžasne ľadový vietor. Vetrovky s kapucňami sa nám teda zišli. Ľutujeme mladého Turka, ktorý sa babuší akurát tak do vlastnej kože. (Má šortky a krátke rukávy!)Hneď vedľa je zaujímavý skanzen ľudovej architektúry. Pracovné nástroje, nádoby i dekoračné predmety nápadne pripomínajú tie naše, ibaže farebnosť krojov je divokejšia, farby tmavšie, vzory hlavne kvetované a veľmi výrazné.

v skanzene

Pevnosť

Ďalšia zastávka – Voronetský kláštor je slávnou pamiatkou pod správou organizácie UNESCO. Označenie Sixtínska kaplnka východu si zaslúži právom. Navštívime ešte rozľahlý Putna kláštor, kde sme svedkami zvolávania mníchov na bohoslužbu udieraním palicami na voľne visiace drevené dosky. (Zaujímavý rytmus nám pripomína modernú alternatívnu hudbu.) Počas cesty sledujeme okolie – krajina podobná českej, nízke kopce, roviny. Zaznamenáme iba kukuričné a slnečnicové polia. Deň ukončíme návštevou keramickej dielnev Marginea,  v ktorej sa vyrábajú typické „čierne“ nádoby.

Keramika

4. deň: V znamení šikovných rúk
V lýceu sa zúčastňujeme workshopu, kde si vyskúšame techniku maľby na sklo a vyrývania do kovovej tabuľky. To sú totiž tradičné remeslá tohto kraja. Motívy sú zadané – kvety a architektonické pamiatky typické pre túto oblasť. Hoci výtvarná výchova nie je našou silnou stránkou, vyslúžime si pochvalu za precízne odvedenú prácu a v mysli si sľubujeme, že sa k tejto činnosti určite ešte doma vrátime. (Úžasná terapia!)

Workshop

Popoludní je pre nás pripravená návšteva ženského kláštora Vorona, kde dostávame pozvanie do kláštornej „obývačky“ na symbolický pohár vína a jablkový koláč, ktorý patrí v tejto oblasti k najobľúbenejším. Predstavte si, že počas celého pobytu sme ochutnali asi sedem (!) druhov jablkových koláčov. Pred odchodom trio mníchov predvedie svoje spevácke kvality priamo v našom autobuse.

Vorona

5. deň: Takmer dvojdňový výlet

Čaká nás najdlhší výlet do 200 km vzdialenej oblasti Neamt. Najskôr si vyšliapeme k nádhernej pevnosti v Targu Neamt. Jej majestátnosť umocňuje aj počasie – je pomerne slnečno, ale obloha pôsobí dramaticky. Potom sa presunieme divokými stúpajúcimi serpentínami za prírodnými krásami národného parku Cheile Bicazului Hasmas, akými sú Červené jazero a rôzne skalné útvary. Škoda, že nás práve tu zastihne hustý dážď v kombinácii s vetrom, čo vadí nielen naľahko poobliekaným delegátom z južných krajín. Vzhľadom na zhoršujúce sa počasie a rýchlo padajúcu tmu vyrážame smerom domov, plánovanú prehliadku bizónej rezervácie tak musíme vypustiť.
O úrovni ciest sme už písali, a keď sa k tomu pridá daždivé počasie, dôvod nášho pomalého presunu do Botoșani je jasný. Pri pohľade na hodinky sa začíname obávať, že dorazíme až po polnoci. Nakoniec to stíhame len tak-tak.

Pevnosť

Červené jazero

6. deň: Folklór, zábava a lúčenie
Neuveriteľne rýchlo prišiel posledný deň pobytu. Dopoludnia sme si v škole prevzali certifikáty o absolvovaní projektu a vypočuli si príhovor pani riaditeľky, ktorá osobitne poďakovala každej krajine za účasť a vyzdvihla jej prínos. Pri nás spomenula najmä  srdečnosť, otvorenosť a prejavenú priazeň. Jej vystúpenie bolo skutočne dojímavé, čo len potvrdilo veľkú snahu domácich o to, aby sme sa cítili ako doma. Bolo to naozaj cítiť počas každej akcie, na ktorej nás sprevádzali rôzni učitelia z lýcea a samozrejme aj ich žiaci. Cieľ projektu – spoznať krajiny a život ľudí v nich - sa i v tomto prípade očividne naplnil.
Popoludní nás odvezú kúsok za mesto do veľkého zemianskeho domu, slúžiaceho ako reštaurácia. Tu máme možnosť dokonale spoznať rumunský folklór – rýchle tempo, dupkanie a typické výkriky, cigánske tance, bravúrne zaspievané pesničky.

Rumunský súbor

Latka je skutočne vysoko, a to ešte len prichádza geniálny huslista s repertoárom známych šlágrov. O chvíľu sa parket hemží tancujúcimi na skladby Kalinka alebo Ó, sole mio. Nálada graduje. K mikrofónu sa stavia mladík a neuveriteľne sýtym hlasom dokáže zaspievať takmer všetko. (Vekový priemer spolu s klávesistom nepresahuje 18 rokov!) Zisťujeme, že Rumuni sú veľmi spoločenskí, muzikálni a navyše - ctia si svoje tradície. (Všetky p. učiteľky a tiež dievčatá si dnes obliekli vyšívané blúzky!) Napriek radostnej nálade vo vzduchu visí aj kus nostalgie pripomínajúcej blížiace sa lúčenie. Lúčime sa s Poliakmi, Čechmi, Talianmi, Turkami, Grékmi a samozrejme s domácimi Rumunmi. Mulțumesc, Romania!(Ďakujeme, Rumunsko!) Nenašiel sa nikto, kto by nebol dojatý, a najviac plakali najväčší chlapci z tureckej delegácie.

Študenti z Turecka

Po slávnostnej večeri už len rýchle balenie, pretože skoro ráno odlietame.

7. deň:Naspäť domov
Čakajú nás opäť dva prelety, tentoraz ale s 8-hodinovým čakaním v Bukurešti. Halu letiska spoznáme skrz-naskrz, smejeme sa, že už nás majú naozaj na každej kamere. Čas si krátime spomínaním na posledné dni v krajine, ktorá nás veľmi milo prekvapila. Potvrdilo sa známe, že kto sedí doma, má o všetkom skreslené predstavy. My sme sa presvedčili, že všade žijú priateľskí ľudia, snažiaci sa svoj život zlepšiť, urobiť ho zmysluplnejším, zaujímavejším. Za toto poznanie vďačíme projektu Comenius.

Mgr. I. Šútorová